Dňa 14. apríla 2025 sa v našej škole konal tematický deň zameraný na vodu. Väčšina žiakov ostala v škole, kde boli pripravené rôzne aktivity, no nám pani učiteľky umožnili zažiť tento deň trošičku inak. Nasadli sme teda do autobusu a vyrazili na svetovú výstavu Titanic v Bratislave.
Snáď asi nikto z nás si v tej chvíli neuvedomil, že práve 14. apríla si svet pripomína deň, keď Titanic narazil do ľadovca, čo viedlo k jeho potopeniu v skorých ranných hodinách.
Po príchode na samotné miesto výstavy každý dostal palubný lístok, ktorý obsahoval údaje skutočných pasažierov Titanicu – ich meno, dôvod cesty, kabínu či miesto nalodenia.
Videli sme priestory upravené tak, aby pripomínali skutočné časti lode – napríklad luxusné kajuty prvej triedy, ale aj jednoduché kajuty tretej triedy. Na každom kroku sme sa mohli dozvedieť nové fakty, vyhľadať informácie o osobe z nášho palubného lístka a v závere zistiť, či daný pasažier tragédiu prežil.
V tej dobe bol Titanic považovaný za technický zázrak. Len máloktorá loď bola taká obrovská a tak vybavená – nachádzala sa tam pošta, bazén, fajčiarne určené prevažne pre mužov, telocvičňa, čitáreň, knižnica či hudobné salóniky. Jednoducho všetko, na čo si človek v tom čase mohol pomyslieť.
Zaujali nás aj dôvody, prečo sa loď, často označovaná za „nepotopiteľnú“, po zrážke s ľadovcom predsa len potopila. Bohužiaľ, veľkú rolu v tejto tragédii zohrala ľudská chyba – vedúci plavby, napriek opakovaným varovaniam, nevenovali pozornosť blížiacemu sa nebezpečenstvu a loď nepresmerovali. A keď prišla zrážka... to sa veru museli chytať za hlavy. Možno si pomyslíte, že ich zachránili záchranné člny – tie tam síce boli, ale v nedostatočnom množstve.
A tak zostalo množstvo ľudí napospas osudu.
Neskôr, keď sme prešli celú výstavu, nás na záver čakal kratučký kvíz na overenie toho, čo všetko sme si zapamätali.
Radi by sme sa poďakovali našim pani učiteľkám, že nám umožnili túto exkurziu, ktorú sme si nielen užili, ale sme sa aj dozvedeli niečo nové :)
Autorka článku: Viktória Vokáliková, 9.A